Cestovný denník nie je nič neznáme ani nové. Ľudia si písali cestovné denníky oddávna.
Môj prvý cestovný denník bol z cesty do Číny a boli to klasické perom písané záznamy, obohatené nejakou vstupenkou alebo prospektom. Ani samotný zošit nebol ničím zvláštny. Bol to zošit formátu A5 v tvrdých červených doskách s obyčajným linajkovým papierom.
Druhý cestovný denník už obsahoval kreslené obrázky, a preto som sa zamýšľala nad kvalitou papiera. Nakoniec som si denník kompletne vyrobila sama. Z tvrdšieho papiera A4 som prehnutím na polovicu dostala hárky o veľkosti A5, ktoré som zošila a následne vlepila do dosiek vyrobených z kartónu z krabice. Dosky som potiahla režným plátnom a na obal som nakreslila obrázok fixkou na textil. Denník bol pripravený na cestu.
V denníku prevládali kresby doplnené podrobným textom, pretože zážitkov a navštívených miest bolo neúrekom. Najčastejšími kresbami to boli budhistické kláštory a stúpy.
Chýbať nemohol ani výhľad na Annapurnu. Prilepený útržok je vstupenka, na ďalšom obrázku zas bloček z nákupu.
Do diára sa dostali aj prospekty či vizitky. Šnúrka je darom od budhistických mníchov.
Neopomenuteľným zážitkom bolo jedlo. na obrázku je tibetská polievka thukpa a nepálsky set, na druhom zas neodmysliteľný čaj (bola som tam v januári a bola aj zima). Fľak na stránke je urobený zámerne, je to zafarbené čajom.
Je zaujímavé, že v denníku nemám žiadne fotky. Vtedy som si povedala, že denník bude kreslený. Oba denníky ilustrujú obdobie, keď som bola ešte nepoznačená scrapbookingom.
Zo zaujímavých ciest sa určite oplatí urobiť si cestovateľský denník. Základom sú obvykle fotografie, ale určite si zapíšte aj zážitky alebo zaujímavé informácie, lebo pamäť je potvora a časom na mnohé veci zabudnete. Listovať si takým denníkom je oveľa zaujímavejšie ako prezerať si album so samotnými fotografiami a určite sa k nemu budete často vracať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára